Záujem o verejný život

Levoča je historickou výkladnou skriňou Slovenska. A alarmujúcim príkladom finančnej nezodpovednosti medzi okresnými mestami Prešovského kraja.

Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO zverejňuje veľa zaujímavých ekonomických štatistík. Pokiaľ ide o hospodárenie samospráv, priniesol zahanbujúcu správu o finančnom zdraví okresného mesta Levoča.

Levoča je druhým najhoršie hospodáriacim mestom v Prešovskom kraji. Na celoslovenskej úrovni je v tejto oblasti šiesta od konca, teda 133. zo 138 miest. Pre Levoču je to veľmi nelichotivé postavenie. Obzvlášť preto, lebo ju vedie pravicový primátor Milan Majerský. Pravica je totiž priam posadnutá finančným zdravím, výškou dlhu, bilanciou bežného účtu a podobnými ukazovateľmi.

Za rok 2016 predstavoval celkový dlh Levoče v pomere k jej bežným príjmom 29,3 percenta. Uveďme si toto číslo do kontextu. V roku 2008 vypukla finančná kríza a tá sa dotkla nielen svetových trhov, ale aj štátov a samospráv. Preto je v celku pochopiteľné, že medzi rokmi 2009 – 2011 narástol celkový dlh Levoče na 32,24 percenta. Odvtedy však začal dlh mesta klesať, až sa v roku 2014 zastavil na hodnote 24,18 percenta, čím sa priblížil k celoslovenskému priemeru.

Milan Majerský vtedy ešte nebol primátorom. Do funkcie nastúpil práve v roku 2014 a o rok neskôr, teda v 2015 sa dlh Levoče vyšplhal na rekordných 33,68 percenta. O rok neskôr klesol už na spomínaných 29,3 percenta, avšak treba dodať, že je to vysoko nad celoslovenským priemerom, ktorý sa v roku 2016 pohyboval na úrovni 20,4 percenta.

Ešte horšie vyzerá bilancia Milana Majerského v pôsobení primátora mesta, keď sa pozrieme na dlhovú službu mesta, teda na to, koľko peňazí míňa z celkových príjmov na splácanie úverov a iných návratných zdrojov financovania. V roku 2014 prebral Milan Majerský mesto s prijateľnou dlhovou službou 5,07 percenta, čo bolo pod úrovňou celoslovenského priemeru 6,53 percenta. Do roku 2016 sa dlhová služba Levoče vyšplhala na 25,76 percenta, čím Milan Majerský a jeho tím prekročili zákonom povolený limit 25 percent. To znamená, že Milan Majerský musel viac ako štvrtinu rozpočtu mesta Levoča použiť na splácanie dlhu namiesto toho, aby boli použité v prospech obyvateľov mesta. Od roku 2016 si teda Levoča nemôže podľa zákona zobrať žiaden ďalší úver na financovanie svojej existencie.

Niekto by mohol namietať, že Levoča na tom v Prešovskom kraji nie je najhoršie. Áno, ešte o jednu priečku nižšie sú Giraltovce, avšak zo všetkých okresných miest tohto vyššieho územného celku je Levoča na konci pomyselného chvosta.

Dokázal by Milan Majerský lepšie hospodáriť vo funkcii predsedu PSK ako primátor Levoče? Možno sa iba snaží utiecť pred zodpovednosťou voči obyvateľom Levoče, ktorí ho s takýmito výsledkami skôr posadia do levočskej klietky hanby ako do kresla župana.